Balkán 1: Tirana

15:06, niekde nad oblakmi

So sestrou sme leteli nízkonákladovou aerolíniou Wizz Air do Tirany, hlavného mesta Albánska, na začiatok nášho balkánskeho výletu. Prvý problém prišiel hneď: dvojhodinové meškanie letu, spolu teda päť a pol hodiny na letisku. Nálada bola napriek tomu dobrá. Body navyše za zvyšné Muránske buchty zo sestriných túr, mínus za nedostatok stoličiek na letisku a veľký bonus za ubytovanie za 14 € pre oboch s hodnotením 9,5/10.

Toto bol posledný záznam v sestrinom cestovnom denníku. Po pristátí ju výlet tak pohltil, že už nenašla čas písať, a zvyšok rozprávania je preto môj.

19:03, hostel Rooster

Konečne pár minút oddychu. Predtým sa stalo toto.

Pristáli sme na medzinárodnom letisku v Tirane a vystúpili do silného tepla a slnka. Po rýchlej colnej kontrole pre občanov EÚ sme hľadali náš vopred zaplatený autobus do centra. Muž na letisku, ktorý nevedel po anglicky, nám gestami a ukazovaním na hodinky vysvetlil, že autobus príde o 16:30. V letiskovom obchode sme kúpili vodu za 199 lekov. Autobus mal asi dvadsať minút meškanie, alebo sme gestá zle pochopili, a do mesta sme vyrazili o 17:00.

Prvým dojmom z Tirany bola premávka: neustále trúbenie, ľudia s veľkými vrecami na bicykloch, zanedbané budovy hneď vedľa hlavnej ulice, provizórne elektrické vedenie a veľmi málo priechodov pre chodcov.

Potom sme hľadali bankomat našej banky, ktorá v aplikácii sľubovala bezplatné výbery v zahraničí. Neboli bezplatné. Bočnými uličkami sme sa dostali do hostela, kde bola recepčná, Britka, prvým človekom, ktorého sme stretli a ktorý hovoril plynule po anglicky. Veľmi nám pomohla s orientáciou.

Vybrali sme sa hľadať večeru a skončili sme v tradičnej reštaurácii v bočnej uličke, kde sme si dali Tave Dheu a teľacinu, obe s ryžou. Obe boli dobré.

Pri pokladni bola pokladníčka taká nervózna, že mi zle spočítala sumu, na čo som ju upozornil. Cestou späť sme v Rossmanne kúpili cestovné šampóny a v Conade, reťazci podobnom Coop Jednote, limonádu, pretože citrónová sóda k večeri bola výborná. Našli sme aj mestský trh, ktorý bol v tú hodinu zatvorený.

Celkový dojem z mesta: živá zmes štýlov a období, nepodobná ničomu, čo som videl inde v Európe.

Predchádzajúce: Úvod · Ďalej: Balkán 2: Durrës